Čo sú ekosystémové služby?

Zjednodušene povedané – je to všetko, čo pre nás robí príroda. Poskytuje nám svoje “služby”, podobne ako kaderník, opravár alebo sprievodca. Rozdiel je len ten, že služby prírody nepovažujeme za služby v pravom slova zmysle. Sú pre nás viac menej samozrejmosťou. Začali by sme si ich priamo uvedomovať, až v momente keby nám ich príroda prestala poskytovať. Keď by sa nič na poliach neurodilo, keď by prestali včeli opeľovať rastliny, keď by vyhynuli živočíchy a padli všetky stromy.

Podstata ekosystémových služieb vychádza zo snahy identifikovať význam prírody pre život človeka a ľudskú spoločnosť. V súčasnosti zohrávajú jednu z hlavných úloh v rozhodovacích procesoch využívania krajiny.

Delenie ekosystémových služieb
Delenie ekosystémových služieb

Akú hodnotu má príroda a jej služby?

„Nikdy som nepremýšľal,

akú má cenu v korunách 

staručká jabloň v záhrade, 

jej konárik ružovkastého kvetu,

akú má cenu kríček ríbezlí, 

egreša chlpatého, 

či malín štepených…“ 

Andrej Plávka (1983)

V súčasnosti sa na hodnotenie ekosystémových služieb používajú najčastejšie 3 prístupy: 

  • Ekonomické hodnotenie
  • Ekologické (biofyzikálne) hodnotenie
  • Socio - kultúrne hodnotenie

Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že hodnota služieb ekosystémov je nevyčísliteľná. Človek jednoducho nemôže zaistiť podmienky pre svoj život na Zemi žiadnou technológiou. Hodnota umeleckých či historických diel býva taktiež často označovaná ako nevyčísliteľná, ale aj tak sú tieto diela oceňované finančnou čiastkou (a to nemalou). 

“Zrejme sme si príliš navykli na to, že sa vôbec nemusíme starať o produkt alebo hodnotu, ktoré nemajú cenovku.”

Zdá sa vám snaha o finančné hodnotenie ekosystémových služieb ako príliš násilný pokus o spojenie ekológie a ekonomiky? Nuž, žijeme v dobe, v ktorej peniaze kričia silnejšie ako nezničená krajina, v ktorej radi trávime svoj voľný čas. Ohodnotenie krajiny môže byť uplatnené v právnych predpisoch a nariadeniach. Praktické uplatnenie tohto prístupu prebieha na Slovensku v sektore lesného hospodárstva, poľnohospodárstva a vodného hospodárstva.

Príroda nám dáva ale viac než len potravu, nerastné bohatstvo, drevo či kyslík. Prírodu hľadáme, keď chceme ísť na výlet, dovolenku alebo sa len tak po práci prejsť niekde kde je ticho, kľud. 

Akú to má pre vás hodnotu? Koľko by ste boli ochotný za to zaplatiť? Za tie stromy popri rieke, za tú rieku samotnú alebo lúku vedľa nej? Aby ste sa tam mohli prechádzať, venčiť štvornohého miláčika alebo sa z okna každý deň pozerať? 

Tieto nemateriálne úžitky prírody spadajú pod KULTÚRNE EKOSYSTÉMOVÉ SLUŽBY– stručne povedané, aktivity ktoré napĺňajú ľudský život. V praxi to znamená, že využívate kultúrne ekosystémové služby vždy keď:

Dve turistky

Vedci sa zhodujú na fakte, že hlavnou črtou kultúrnych ekosystémových služieb je ich nehmatateľnosť. 

Existuje vôbec približná hodnota týchto služieb prírody? 

Ako všade, aj tu platí staré známe “100 ľudí 100 chutí” a 100 názorov akú hodnotu by tieto služby mali mať. Napríklad by sme išli na vysokohorskú turistiku. Naša túra začne v doline, prechádzame rozkvitnutými lúkami, fotíme si pekné kvety, výhľady na pohoria, ktoré sú naša cieľovka. V lese zbadáme utekať srnky, na strome veveričky. Cesta navrchol začína byť čoraz strmšia a strmšia, nietkorí z nás začínajú ľutovať, že neležia doma pred telkou. Zastavíme pri pamätníku padlým vojakom od kiaľ sa napojíme na náčný chodník, lemovaný info tabuľami. Po pár minútach sa dostávame na prvý výhliadkový bod, kde sa začneme predbiehať kto spraví lepšie fotky a potom sa už len kocháme výhľadmi. 

Teraz si položte otázku: 

  • Akú má pre mňa hodnotu tá lúka na začiatku túry?
  • Akú stratu by som pociťoval, kebyže tam ten krásny les plný života už nebol?
  • Bolo by mi ľuto, keby ten pamätník padlým vojakom, ktorí za nás bojovali, niekto zničil?
  • Koľko by som bol ochotný platiť aby som sa mohol slobodne pozerať z každého štítu našich hôr a prechádzať sa voľne prírodou? 
  • Čo nám dala do života takáto túra? Zlepšila sa mi kondička, naučil som sa niečo nové v rámci náučného chodníka, zažili sme s kamarátmi nové zážitky, videl som neskutočné výhľady, oddýchol som si od stresu v práci? 

Prečo treba hodnotiť služby prírody?

Jednoducho preto, aby nám ešte vôbec nejaké služby prírody ostali. Niektoré služby dokáže ľudstvo z časti nahradiť. Napríklad čističky vôd dokážu vodu znovu vrátiť do obehu aby nám opakovane slúžila. Ale ako vrátite späť do obehu starý les, ktorým ste sa prechádzali s pocitom, že ste v inom svete, ktorý vás duševne obohatil, nabil energiou. Ako prinavrátite späť jedinečný krajinný ráz alebo prvky chráneného územia, vďaka ktorým bolo to územie také jedinečné? 

Práve preto je potrebné zahrnúť hodnotenie ekosystémových služieb do rozhodovacieho procesu v rámci plánovania a využívania krajiny. 

Slovensko sa prijatím aktualizovanej Národnej stratégie ochrany biodiverzity pre roky 2012- 2020 zaviazalo k plneniu jej cieľov. Medzi tie hlavné patrí aj mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb. V porovnaní s inými európskymi krajinami Slovensko v hodnotení ekosystémových služieb zaostáva. Komplexné hodnotenie ekosystémových služieb nie je na úrovni našej krajiny stále spracované. 

Na druhej strane môžeme vyzdvihnúť publikáciu Katalóg ekosystémových služieb Slovenska, ktorej hlavným cieľom je predstavenie ekosystémových služieb najviac relevantných pre územie Slovenska v roku 2019. 

Katalóg ekosystémových služieb Slovenska predstavuje súhrn teoreticko-metodických poznatkov o ekosystémových službách na našom území. Zhmotňuje výsledky prvej fázy komplexného hodnotenia ekosytémových služieb pre územie Slovenska.

Katalóg ekosystémové služby
Katalóg ekosystémových služieb Slovenska (2019)

Vybraných bolo celkovo 18 ekosystémových služieb:

  • 5 produkčných ekosystémových služieb
  • 10 regulačných / podporných ekosystémových služieb
  • 3 kultúrne ekosystémové služby
 

Pri zostavovaní Katalógu ekosystémových služieb Slovenska boli využité výsledky viacerých vedeckých projektov, dostupné údajové a mapové databázy riešiteľských inštitúcií – Štátnej ochrany prírody SR, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre – Katedry ekológie a environmentalistiky a Ústavu krajinnej ekológie SAV.