🐴

Všetko o agroturistike na Slovensku

Kategória: Ekoturizmus a rekreácia | 0

Agroturistika a Vidiecky cestovný ruch v kocke

V zahraničí sú označované ako trvalo – udržateľné formy cestovného ruchu s obrovským potenciálom. Aj napriek mnohým predpokladom sa agroturistika na Slovensku rozvíja veľmi pomaly.

Telianko pri traktore na farme
Turisti na farme

João Jesus from Pexels

Význam pojmu agroturistika

Vo všeobecnom poňatí sa agroturistika chápe ako podkategória vidieckeho cestového ruchu. V skratke je možné definovať agroturistiku ako vidiecku formu turizmu viazanú na poľnohospodársky statok. Môže byť sprevádzaná aj vzdelávacími aktivitami, ktoré sú súvisiace so životom na vidieku a na farmách. V praxi môže mať teda oveľa viac úžitkov než len ubytovanie na statku.

 Výkladový slovník cestovného ruchu vymedzuje agroturistiku definíciou: “turistický alebo rekreačný pobyt na vidieku či farmách, ktorých hlavnou náplňou je poznávanie alternatívneho spôsobu života v blízkom kontakte s prírodou, priama spoluúčasť na poľnohospodárskych aktivitách a aktívny odpočinok, pešia turistika, cykloturistika, poznávanie pôvodných techník výroby potravín, jazda na koni, chov hospodárskych zvierat, krotenie zvierat a pod.“. 

  • stravovanie
  • ubytovanie
  • jazda na koňoch + priamy kontakt s inými zvieratami
  • účasť na poľnohospodárskych prácach
  • rybolov
  • ekoturistika (náuka o krajine priamo v prírode, náučné chodníky a pod.)
  • agroturistika poskytuje súbežne niekoľko kultúrnych ekosystémových služieb

Farmy v agroturistike

Ak ste v domnení, že by ste mali tráviť dovolenku na polorozpadnutom družstve, kde je dobytok celý svoj život uväznený v chátrajúcich budovách, tak ste na omyle. 

Farmy (alebo ranče), ktoré aktívne prevádzkujú agroturistiku a vidiecky cestovný ruch sa v prvom rade orientujú aj na svojich hostí. Napr. nemecké farmy sú si pomerne podobné: hosť môže všade čakať podobný štandard ubytovania aj vybavenie, obdobnú základnú ponuku. Medzi českými a našimi farmami nájdeme viac tých, ktoré niečím vybočujú a trh diverzifikujú. Či už je to chalupa, ktorá je vybavená v starobylom štýle alebo naopak niečo exotického (krokodília farma). Aj napriek tomu očakávajú návštevníci istú mieru štandardizácie, ktorá by im prinášala istotu pohodovej dovolenky. 

Vo všeobecnosti evokuje agroturistika slovákom ranč s konmi, kde majú predovšetkým deti možnosť stretnúť sa so zvieratami. Práve rodiny s malými deťmi tvoria najväčšiu klientelu fariem či rančov. 

Medzi požiadavky, ktoré sú kladené na podnikateľa v agroturistike, je u nás a v Českej republike napr. živnostenské oprávnenie.

človek a kôň
Hydina na fame
Biely kohút

Ianos Gadzsa from Pexels

Vidiecky turizmus v kocke

Moderná vidiecka turistika, sa začala presadzovať v 70. rokoch 20. stor.. Oproti agroturizme sa jej zúčastňuje vyšší počet turistov, ktorí cestujú na dlhšie vzdialenosti a do odľahlejších oblastí. Má mnoho podôb, od agroturistiky cez dovolenku v prírode, ekoturistiku, dovolenku s pešou turistikou, jazdectvo na koni, poľovníctvo, rybárčenie a ďalšie. Kľúčovou témou ostáva vidiek a vidiecka atmosféra. Dôležitú úlohu zohrá využívanie ponúkaných služieb, pobyt s ubytovaním, lokalita, integrácia s komunitou.

Príčinou neustáleho rozvoja vidieckeho cestovného ruchu je celosvetový trend návratu k prírode. Od agroturistiky sa odlišuje tým, že nie je podmienená priamou poľnohospodáskou činnosťou. Príkladom z praxe môže byť decentralizované ubytovanie s obmedzenou kapacitou, komorné zázemie v horských a podhorských oblastiach, prenájom chát a chalúp. 

Prečo sa agroturistika oplatí?

obrábanie pôdy

Lukas from Pexels

Bohatstvo pre vidiek

Agroturistika je rastúce odvetvie, ktoré môže výrazne prispieť k riešeniu niektorých sociálnych aj ekonomických problémov vidieka. Z ekonomického hľadiska je významné najmä možnosť ziskov pre poľnohospodárov. Umožňuje zachovanie drobných poľnohospodárskych podnikov, predovšetkým v regiónoch, ktoré nie sú pre poľnohospodárstvo ideálne (prevažujú malé rodinné farmy). 

Väčší potenciál pre rozvoj agroturistiky ponúkajú horské a podhorské oblasti. Aj napriek tomu sa táto forma cestovného ruchu viac rozvíja v nížinách Slovenska. Agroturistika môže stimulovať aj rozvoj ďalších podnikateľských aktivít na vidieku, ako sú napríklad jazdy na koňoch, zábavné podujatia pre deti, rozvoj tradičných remesiel, výroba a predaj domácich produktov a pod.

Každý niečo získa

Hostia prinášajú okrem financií do malých obcí aj oživenie. Sú obohatením nielen pre hostiteľa, ale aj ďalších ľudí v obci. Tak isto aj zo zariadení, ktoré sú budované pre návštevníkom agroturizmu, môžu profitovať miestni obyvatelia. Ekonomicky, kultúrne ako aj spoločensky. Napr. lepšia infraštruktúra, detské ihriská, zábavné zariadenia, obchody. Obec sa dostane do povedomia turistov, v súčastnosti sa práve vďaka agroturistike (farme) dostane do povedomia verejnosti a rastie jej návštevnosť. 

Minimálne zásahy v krajine

Ekologická záťaž je v porovnaní s inými typmi turizmu minimálna. Ubytovanie pre turistov nevyžaduje stavbu nových kapacít. Agroturistika je spojená len s nízkokapacitným ubytovaním. Zameriava sa na rekonštrukciu už stojacich budov, ktoré sú prirodzene situované vo vidieckom prostredí. 

Všetko je prispôsobené malým merítkam – relatívne nízka frekvencia a samotné predispozície fariem neumožňujú väčšie počty turistov v jednom období. V drvivej väčšine nie je potrebné budovať nové komunikácie ako to býva v prípade rozvoja masových foriem turizmu v horských oblastiach. Naopak, je dobrým zvykom komunikácie opravovať, čo prináša úžitok aj domácemu obyvateľstvu. Veľké pozitívum je aj v spôsobe hospodárenia v krajine a čiastočnom samozásobiteľstve. V prípade agroturistiky je nezanedbateľným prínosom aj forma hospodárenia ohľaduplná k životnému prostrediu.

Návrat k tradičným hodnotám

Pre farmára je agroturistika predovšetkým zdroj príjmu, zatraktívnenie činností na farme, spoločenská prezentácia. Agroturistika dáva mladým ľuďom možnosť ostať na vidieku so svojou rodinou a zároveň sa venovať podnikaniu. 

Vo viacerých slovenských obciach chátrajú viacgeneračné domy, ktoré boli v minulosti budované s predpokladom, že deti ostanú žiť na vidieku po boku rodičov. Práve v tých tkvie potenciál zapojenia sa do agroturistiky. Tú je možné rozvíjať aj s malou farmou, bez nutnosti mať stádo oviec alebo dobytka. Tak isto nie je potrebné mať veľkoblokové polia, práve naopak! Bohate postačí jedno pole či menší sad, vinohrad alebo záhrada. 

Kravy na družstve
Dievča pri koňoch

TheOther Kev from Pexels

Útočisko pred stresom

Prečo by chcel človek opustiť svoj komfort modernej doby, nákupných centier kde nájde všetko na čo si len pomyslí a rušných mestských ulíc, ktoré nikdy nespia? Agroturistika priťahuje tých, ktorým už takýto život prerástol cez hlavu. Vyhľadávajú ju tí, ktorí vyrastali na dedine ale už sa tam nemajú za kým vrátiť. Láka tých, ktorí celý život žili v meste a o živote na dedine len počuli. Medzi hlavné prednosti agroturistiky patrí kľud, pohoda, návrat k prírode, priblíženie životného štýlu a filozofie roľníka, možnosť poznania svojich “koreňov”, zaobstarať si každodenné potraviny, robiť domáce výrobky a vyskúšať si zručnosť pri poľnohospodárskych prácach. 

Rozvoj agroturistiky na Slovensku

ovčiar s ovcami

Ekrulila from Pexels

Rozvoj agroturistiky na Slovensku nastal po 2. svetovej vojne. Medzi svetové špičky patrí v súčasnosti Nemecko a Rakúsko. V Nemecku bola agroturistika obľúbená už od začiatku 20 stor., pričom medzi turistov patrila nie len šľachta, ale aj stredná a vyššia vrstva. Na vidieku predovšetkým sedliaci, drevári a rybári vo vlastných domoch ubytovávali návštevníkov z miest. V roku 1955 bola v Nemecku založená prvá centrálna ústredňa pre dovolenku na vidieku, ktorá sa stále nazýva Zentrale für den Landurlaub. Ubytovanie v tejto krajne ponúka viac ako 20 000 fariem a 400 ekofariem.

Súčasné postavenie slovenského vidieka je výsledkom dlhodobého vývoja. Obľuba slovenského vidieka stúpa predovšetkým vďaka lacnejšej a zdravšej forme života než v mestách. Začiatky agroturistiky na Slovensku možno datovať od roku 1989 kedy začali vznikať farmy špecializujúce sa práve na túto formu cestovného ruchu. 

Podnikanie v agroturistike má niekoľko podobných čŕt ako hociktoré iné podnikanie v cestovnom ruchu. Prevádzkovateľ zariadenia musí spĺňať isté štandardy ubytovania, stravovania. Nemenej dôležitý je marketing, škála doplnkových služieb či počet zamestnancov. Práve spestrenie v podobe domácich zvierat, polí, sadov predstavuje pre podnikateľov v agroturizme dodatočnú príťaž. O farmu alebo ranč sa musia majitelia starať počas celého roka. Tieto povinnosti musia skĺbiť aj so starostlivosťou o svojich návštevníkov.

Rozdelenie Slovenska v kontexte agroturistiky

Podľa ukazovateľa vidieckosti krajiny OECD tvorí takmer 80 % územia Slovenska vidiek, ktorý obýva takmer tretina celkového obyvateľstva. Podľa tohto indikátora máme 39 okresov (zo 79) v ktorých nadpolovičná väčšina žije v obciach. V týchto regiónoch „s výrazne vidieckym charakterom” žije pritom takmer polovica slovenskej populácie.

Poľnohospodárska krajina

Chiper Catalin from Pexels

Čiastočne možno zahrnúť do agroturistiky na Slovensku sieť vínnych ciest na nížinách Slovenska (Malokarpatská, Nitrianska a pod.). V horských oblastiach na Orave a v Tatrách sa prejavuje agroturistika v pravom slova zmysle, zastúpená predovšetkým slovenskými salašmi. V dlhodobom horizonte má vysoký potenciál na rozvoj vidieckeho turizmu Severopovažský, Oravský, Liptovský a Horehronský región. Dobrý potenciál má Strednopovažský, Podunajský, Turčiansky, Ipeľský, Gemerský, Pohronský, Tatranský a Spišský región. Zvyšné regióny majú len priemerný potenciál na rozvoj tejto formy cestovného ruchu.

Hlavnou úlohou agroturistiky je prebudiť tieto oblasti, priniesť finančné prostriedky do regiónov a vytvoriť nové pracovné príležitosti. Nie je žiaduce premeniť tieto oblasti, ale zachovať ich pôvodný charakter.

Ovce pod Kriváňom

Predpoklady Slovenska pre rozvoj agroturistiky

  • životný štýl obyvateľstva
  • bohaté ľudové tradície, folklór
  • výhodná geografická poloha v strede Európy
  • veľké množstvo prírodného potenciálu 
  • množstvo vzácnych historických stavieb a kultúrnych pamiatok
zväzok obilia

Julia Kuzenkov from Pexels

Včelárstvo v agroturistike
Polia a cesta
Klas obilia v ruke

Bariéry rozvoja agroturistiky na Slovensku

  • absencia alebo nedostatočné množstvo ubytovacích a stravovacích zariadení
  • zlá úroveň infraštruktúry
  • žiadna, prípadne slabá propagácia agroturistiky
  • chýba podpora zo strany vedenia obce 
  • vysoká náročnosť na prevádzku

Hlavné typy agroturistiky v zahraničí

Poľnohospodár sa môže na turistickom trhu podieľať ako producent potravín či poskytovateľ služieb. Rozlišujeme tri typy agroturistiky:

  • Škandinávsky typ agroturistiky
  • Dovolenka na sedliackom dvore
  • Gastronomická turistika
Dievča a kozy

Zdroj: Brett Sayles from Pexels

škandinávska farma v agroturistike
chuttersnap-176806-unsplash

Škandinávsky typ agroturistiky

Prenajímanie kempingových plôch, prenájom prázdninových domov alebo bytov. Veľmi významné postavenie majú chaty, predovšetkým v horských oblastiach, resp. v blízkosti vodných plôch. 

Chalupa

Dovolenka na sedliackom dvore​

Farmár poskytuje nocľah, ale aj služby, ktoré uspokoja potreby návštevníka, vďaka ktorým získa vedľajší príjem. Napr. strava, zapojenie do starostlivosti o zvieratá (veľmi často je spájaná agroturistika s koňmi), výrobu domácich surovín a ekoturistika.

Zelenina z farmy

Gastronomická turistika​

Spracovanie vlastných výrobkov. Tento typ agroturistiky prevláda vo Francúzsku a krajinách Stredomoria. Vysoký dopyt po regionálnych špecialitách. 

kŕmenie dobytka

Hľadáte agroturistiku na Slovensku?

Zoznam zariadení, ktoré podporujú myšlienku agroturistiky a vidieckeho cestovného ruchu na území Slovenska. 

Organizácie podporujúce vidiek a agroturistiku Slovenska

Slovenský zväz vidieckeho turizmu a agroturizmu (SZVTA)

Agentúra pre rozvoj vidieka (AVI)

Eurogites (Európsky zväz vidieckeho turizmu a „Dovolenky na roľníckom dvore

ECEAT (Európske centrum pre ekologické poľnohospodárstvo a turistiku)

Zdroje:

Rucková, V. 2011. Možnosti rozvoja agroturistiky v regióne Kysuce (bak. práca)

Formánek, T. 2013. Agroturistika ve středních Čechách. (bak. práca)

Thöndlová, G. 2011. Komparativní analýza agroturistiky v České republice a ve Svobodném státu Bavorsku (dizer. práca)