Význam a ochrana lesov

Kategória: Vzdelávanie | 0

Naše lesy zráža na kolená okrem človeka aj samotná príroda. Výmera lesov na Slovensku predstavuje 41,2% z celkovej rozlohy štátu. Aj napriek nepriaznivým podmienkam sa za posledných 15 rokov rozloha lesov zvýšila o 20,8 tis. hektárov  – na súčasných 2 026 027 ha (údaje podľa ÚGKK). 

ihličnatý les
Rudolf Jakkel from Pexels
listnatý les

Lesy na Slovensku

Rozľahlé lesy sú na území Slovenska od nepamäti základným životným prostredím obyvateľstva. Udržiavať, chrániť a hospodáriť na tomto majetku znamenalo predovšetkým zastupovať záujmy kráľa, komory a štátu. Dnešné lesy sú výsledkom hospodárenia niekoľkých generácií, ktoré si postupne uvedomovali nesmiernu hodnotu lesa, potrebu jeho zachovania a zveľaďovania

V súčasnosti pojem “les” vymedzuje zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ako ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom.

Les je rozmanité spoločenstvo rastlín a živočíchov, ktorého zložkou je vzduch, voda a pôda. Les je živý organizmus, v ktorom ustavične prebieha kolobeh života – zrod, rast, rozmnožovanie a odumieranie.

Naše lesy nám slúžia nie len k zabezpečovaniu materiálnych statkov a výrobných procesov. Poskytujú aj širokú škálu kultúrnych ekosystémových služieb, napr. rekreácie, či napĺňanie duchovných potrieb človeka. Poskytovanie všetkých úžitkov sa realizuje cestou priameho a nepriameho využívania funkcií lesa, súvisiacimi so samotnou existenciou lesa a jeho obhospodarovaním.

Ktoré lesy prevažujú na Slovensku v roku 2020?

Lesy na našom území predstavujú v roku 2020 viac ako 2 milióny hektárov, čo prestavuje 40% z územia Slovenskej republiky. Oproti susedným krajinám sa u nás na malej ploche nachádzajú pestrejšie prírodné podmienky a zloženie lesov.

Lesy na Slovensku majú pestré drevinové zloženie. Najviac u nás prevažujú lesy so zastúpením buka (33,9 %), smreka (22,5 %), dubov (10,5 %) a borovíc (6,7 %). V zastúpení drevín sa presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov. Primeraná biodiverzita zvyšuje statickú aj ekologickú stabilitu lesov. Ihličnaté porasty zaberajú približne 31 %, listnaté 50 % a zmiešané porasty 19 %. Ako ďalej uvádza Enviroportál, postupné znižovanie plošného zastúpenia ihličnatých drevín (hlavne smreka) oproti listnatým je pozitívny jav. Oproti roku 1993 poklesol podiel ihličnanov o 6,2 %, strednodobo (v porovnaní s rokom 2005), poklesol o 4,1 % a medziročne o 0,3 %. 

Rozloha lesov Slovenska
podľa vegetačných stupňov

zastúpenie lesov SR za rok 2018
Zastúpenie a klimatické charakteristiky vegetačných stupňov v Slovenskej republike v roku 2018

zdroj: Zelená správa, 2019

Význam lesa

Význam lesov v krajine nenahradí žadny iný ekosystém. Okrem významnej krajinotvornej funkcie zohráva les v živote človeka nespočetné množstvo funkcií a služieb. V kontexte ekosystémových služieb možno význam lesa rozdeliť do štyroch kategórií:

  • zásobovacie služby: dodávajú tovar (napr. drevnú hmotu a vlákninu), potraviny (napr. lesné plody)
  • regulačné služby: lesy regulujú klímu a zrážky, zadržiavajú vodu (regulujú vodné toky), filtráciou eliminujú rozširovanie chorôb;
  • kultúrne služby: rekreácia a šport (turistika, ekoturistika), estetika a inšpirácia (fotografovanie lesov, maľba, básne), duchovné úžitky (psychický relax), vzdelávanie (výučba v prírode), hodnoty dedičstva (vyhlasujú sa chránené územia);
  • podporné služby: zahŕňajú tvorbu pôdy, fotosyntézu a kolobeh živín, ktoré sú nevyhnutné pre rast a produkciu;
ťažba dreva
Lukas from Pexels
turista v lese
Eric Sanman from Pexels

Funkcie a kategórie lesov

les s kŕdľom vtákov
Efdal YILDIZ from Pexels

V rámci vývoja človeka zohrávali lesy vždy významnú úlohu. Vytvárali podmienky nevyhnutné pre prežitie ľudstva. Lesné ekosystémy nám poskytovali viaceré úžitky a zároveň priaznivo vplývali nielen na ľudí, ale aj na okolité prostredie. Všetky tieto pozitíva lesa možno zhrnúť pod pojmom lesné funkcie. Les plní mnoho funkcií, ktoré je možné rozdeliť na produkčné a mimoprodukčné.

Na základe funkcií, ktoré lesy plnia, resp. na základe toho, ako sú lesy využívané, možno rozlíšiť kategórie lesov: hospodárske, ochranné a tzv. lesy osobitného určenia.

Produkčná funkcia lesa

Produkčná funkcia lesa sa v najväčšej miere uplatňuje v kategórii hospodárskych lesov, ktoré sa využívajú predovšetkým na produkciu dreva a súvisiacich produktov, akými sú napr. liečivé rastliny, huby či lesné plody a zverina. Medzi ďalšie produkčné funkcie lesa patrí: veterná, vodohospodárska. V minulosti boli lesy využívané prioritne kvôli ich produkčnej funkcii.

Pok Rie from Pexels

Mimoprodukčná funkcia lesa

Alebo takzvaná verejnoprospešná funkcia lesa zahŕňa ekologické a spoločenské funkcie lesa. Medzi ekologické funkcie patria: pôdoochranárska (protierózna, protideflačná, protizosuvová, protilavínová, protiochranná), vodohospodárska a klimatická. Medzi environmentálne funkcie zaraďujeme zdravotnú (rekreačnú, liečebnú) a medzi kultúrnu funkciu (krajinotvornú, ochranársku, prírodoochranársku).

V súčasnosti do popredia dostávajú najmä tieto funkcie lesa, ktoré súvisia s tvorbou lesa a jeho ochranou. Lesy, v ktorých sú tieto funkcie provoradé sa vyhlasujú za ochranné. Ich funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. Ide o lesy s vysokým spoločenským významom, ktoré plnia najmä protierózne funkcie, vodohospodárske funkcie, protilavínové, protideflačné a brehoochranné funkcie. Sociálne funkcie sú prvoradé v lesoch, ktoré boli z dôvodu špecifických celospoločenských alebo skupinových potrieb orgánom štátnej správy lesného hospodárstva vyhlásené za lesy osobitného určenia. Zabezpečovanie týchto potrieb významne ovplyvňuje spôsob hospodárenia v nich.

papraďovarst v opare

Ochrana prírody a lesov na Slovensku

borovicový les

Vo svojich prvopočiatkoch človek využíval les predovšetkým na lov lesných zvierat a zber lesných plodov. Až v neskorších obdobiach s postupným vývojom ľudstva a rozširovaním lesných ekosystémov došlo k ich prvému využitiu pre potreby poľnohospodárstva. Súbežne s tým, ako sa postupne vyvíjal les a dochádzalo k racionalizácii jeho využívania, vznikla zároveň potreba ochraňovať lesy pred možnosťou ich ničenia a drancovania.

Súčasné ponímanie ochrany lesov našlo v Slovenskej republike svoje vyjadrenie v zákone č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Uvedený zákon charakterizuje ochranu lesa ako súbor činností zameraných na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a odstraňovanie následkov spôsobených škodlivými činiteľmi. V súvislosti so samotnou definíciou pojmu ochrany lesa Národné lesnícke centrum uvádza, že základným opatrením ochrany lesa je včasné spracovanie stromov napadnutých škodlivými činiteľmi (obrana) a stromov predisponovaných pre napadnutie (ochrana). S týmto opatrením úzko súvisí aj dostatočné sprístupnenie lesov a používanie prípravkov na ochranu lesa.

mapa ochrany lesov Slovenska
Zdroj: MŽP SR, 2019, NLC-ÚLZI Zvolen 2019; Vypracoval: NLC-LVÚ Zvolen, 2019

MAPA OCHRANY LESOV SLOVENSKA 2019

Na mape ochrany lesných pozemkov môžete vidieť, že sa v roku 2019 nachádzala prevažná väčšina lesov s najvyšším stupňom ochrany (SO 5) v centrálnej časti severného Slovenska. Najväčšie plochy zaberajú tieto lesy na území národných parkov TANAP a NAPANT. Plošne najrozsiahlejšie sú na našom území lesy s I. stupňom ochrany (SO 1) – lesy vo voľnej krajine.

Problémy lesov na Slovensku

Les, ako každé biologické spoločenstvo, je vystavený pôsobeniu vonkajších faktorov prostredia. Najmä poveternostné faktory sa vyznačujú značnou dynamikou a veľkou variabilitou a v určitých extrémnych situáciách môžu významným spôsobom ovplyvniť život lesa. Lesné porasty sú poškodzované mnohými činiteľmi. Možno ich rozdeliť na prírodné (abiotické a biotické) a antropogénne.

Základným princípom prevencie je uplatňovanie takých spôsobov obhospodarovania lesov Slovenska, ktoré možno čo najmenej destabilizujú lesné ekosystémy. Preventívne opatrenia možno konkretizovať podľa jednotlivých skupín škodlivých činiteľov, imisiám, hmyzu, fytopatogénnym organizmom a voľne žijúcim stavovcom. Medzi všeobecné zásady, ktoré treba uplatňovať, patria napr. voľba vhodného spôsobu obhospodarovania lesa na báze pestovania stanovištne vhodných drevín, vnášanie prirodzených nepriateľov do prostredia, podpora odolnosti porastov hnojením.

Hlavnou úlohou ochrany lesa na Slovensku je včas rozpoznať príznaky pôsobenia škodlivých činiteľov, vykonávať preventívne opatrenia a v prípade potreby uskutočniť obranné opatrenia proti konkrétnym škodcom. Medzi najdôležitejšie opatrenia možno zaradiť preventívne opatrenia, obranu proti škodlivým činiteľom a protipožiarnu ochranu.

lesný požiar

Chiper Catalin from Pexels

Ochrana proti škodcom

Ochrana proti škodcom (supresia) sa v lesnícky vyspelých krajinách využíva ako metóda integrovaného regulovania početnosti škodcov, spĺňajúca predstavy o ekologicky akceptovateľnom a ekonomicky prijateľnom spôsobe účinného boja proti nim. Ochrana lesa na Slovensku sa delí na technickú a biologickú. V technickej ochrane sa využívajú prostriedky pôsobiace na mechanickom princípe alebo prípravky biotechnického či chemického pôvodu. V biologickej ochrane sa proti škodcom využívajú organizmy alebo organické produkty, ktoré ničia škodcov, prípadne obmedzujú ich aktivity. Podľa charakteru prípravkov, ktoré sa využívajú pri regulácii negatívneho pôsobenia biotických škodcov, sa ochrana člení na mechanickú, chemickú, biologickú a biotechnickú.

kôra napadnutá lykožrútom
Kôra napadnutá lykožrútom

Forestportal, 2019

Ochrana proti požiarom

horiaca tráva
Matthis Volquardsen from Pexels

Protipožiarnu ochranu upravujú legislatívne predpisy, ktoré okrem iného zakazujú osobám vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov, zakladať oheň v priestoroch alebo na miestach, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu, spaľovať horľavé látky na voľnom priestranstve a pod..

Príčiny vzniku požiarov sú rôzne. Najčastejšie stojí za vznikom požiaru v lese človek, pričom sa môže jednať o turistu, deti, lesných robotníkov alebo náhodných návštevníkov lesa. Lesné požiare spôsobené pôsobením ľudského faktoru vznikajú najčastejšie z nedbanlivosti v dôsledku nebezpečného zachádzania s otvoreným ohňom, zakladania ohňa vo voľnej prírode mimo miest na to určených, v dôsledku fajčenia či vypaľovania suchej trávy. V poslednej dobe avšak neustále vzrastá počet prípadov, kedy došlo k vzniku lesného požiaru jeho úmyselným založením. Okrem fyzických osôb sa na vzniku lesných požiarov môžu podieľať aj prírodné činitele, ako napríklad blesk.

V roku 2001 bola založená Letecká požiarna služba, predstavujúca jeden zo základných pilierov protipožiarnej ochrany našich lesov.

tancujúce stromy

Zdroje:

Krátka, E. 2014. Transformácia lesného hospodárstva Slovenska (bak. práca)

Orosz, J. 2013. Lesy a ich právna ochrana (dip. práca)

Pollá, R. 2015. Vývoj zdravotného stavu lesných porastov na Slovensku (bak. práca)