Všetky zmiznutia v pohorí Tribeč

Aké záhady ukrýva "prekliaty" Tribeč?

Legendy pohoria Tribeč

Kto by dnes nepoznal toľkokrát skloňovaný Tribeč? Slávne – neslávna história tohto tajomstvami opradeného pohoria Slovenska nezačala najprv tak tragicky. Po prvý krát sa stalo toto pohorie hitom, konkrétne jeho jedna časť – Zobor, po roku 2002. Zaslúžila sa o to skupina Horkýže Slíže a ich pesnička “Jogín”. 

“Raz tam hore na Zobore
stretol som tam úchyláka.
Jaj, nechaj ma, jaj, nechaj ma,
schovaj toho pandrláka….”

Od tých čias, každý kto navštívil Nitru alebo prechádzal okolo nej, zbystril pozornosť a uprel pohľad na pyšne stojaci Zobor nad Nitrou. Už to nebol len obyčajný kopec nad mestom, už to bol pojem o ktorom sa vedelo v každom kúte Slovenska. 

...Stratil sa na Tribeči

Keď sa niekto stratí, zmizne bez stopy alebo ho nájdu mŕtveho za podivných okolností, vzbudí sa medzi verejnosťou rozruch. No keď všetky takéto prípady začne spájať jedna lokalita, prichádza na rad otázka “PREČO PRÁVE TAM?“. 

V roku 1999 bol uverejnený na internete veľmi podrobne spracovaný príspevok Příbeh Tríbeč: Expozice. Dalo by sa povedať, že v ňom autor zhrnul nie príliš slávnu históriu pohoria Tribeč. Krátko na to naň autor na svojom blogu nadviazal osobnou skúsenosťou a zážitkami z Tribeča prostredníctvom článku Příbeh Tríbeč: Expedice. Ako sa hovorí – bez vetra sa ani lístok nepohne. Autor začal zbierať fakty z okolitých dedín, z kroník, z rozhovorov medzi miestnymi. A nebol jediný, koho to zaujímalo. S každým novým zmiznutím sa medzi ľuďmi umocňoval fakt, že na tom Tribeči niečo musí byť… Niečo zlé. 

mŕtvych/nezvestných (19. stor. - 2019)
metrov má najvyšší bod - Veľký Tribeč
ha - celková rozloha pohoria Tribeč

LEgendy a záhady pohoria tribeč

Jadrové pohorie Tribeč má tvar trojuholníkového výbežku. Z geologického hľadiska je územie budované kremennými dioritmi, kremencami, vápencami a dolomitmi. Kremenné žily sú predovšetkým v severnej časti pohoria zlatonosné, v minulosti  sa zlato ryžovalo v okolí Zlatna. Zaujímavosťou tohto pohoria sú kremencové skalky alebo hôrky (napr. Zlatnianska skalka, Ploská, Skalka, Drža a mnohé ďalšie). Charakteristické sú pre pohorie Tribeč dubové a bukové lesy. 

Či môže práve zradný terén tohto pohoria za neobjasnené zmiznutia alebo nadprirodzená sila (bludičky) ostáva pre nás stále záhadou. Zmienky v miestnych kronikách či policajných záznamoch o nezvestných nie sú prehľadné. Dokonca aj miestni obyvatelia nechcú o zmiznutiach na Tribeči rozprávať. A tak niet divu, že sa toto miesto začalo prezývať bermudský trojuholník. 

Pohorie Tribeč mapa bermudský trojuholnik
Bermudský trohuholník - turistická mapa pohoria Tribeč

zdroj: oma.sk, 2019

V minulosti bolo toto pohorie pre ľudí domovom (dôkazom sú opustené samoty v lesoch), zdrojom obživy (ťažba kvalitného bukového dreva za čias Forgáčovcov, ale i ťažba zlata a kameňa). V pohorí Tribeč sa začala rozvíjať turistika, najprv kvôli jeho prírodným danostiam, neskôr však kvôli tajomstvám nevysvetliteľných zmiznutí. Správy typu “stratil sa na Tribeči” dávali chrobáka do hlavy každému, kto sa o nich dopočul. 

Z historických (a súčasných) prameňov nie sú prípady zmiznutia dopodrobna vysvetlené. Prinášame prierez informácií o všetkých doterajších zmiznutiach na Tribeči (do roku 2019). V priloženej mape je zaznačené číslom poradie zmiznutia a približná lokalizácia miesta, kde bol naposledy nezvestný človek videný alebo kde mal údajne namierené, prípadne kde sa našli jeho pozostatky. 

Pohorie Tribeč mapa zmiznutí
Mapa zmiznutí v pohorí Tribeč k roku 2019

1 - mŕtve telá z prelomu 18./19. stor. na Javorovom vrchu

Prvou legendou pohoria Tribeč, ktorá zanechala v krajine hmatateľný dôkaz v podobe kríža, je Jarmočný kríž na Javorovom vrchu. Informácií o tejto udalosti sa nedochovalo veľa. V kronike obce Zlatno (ktorá je k danej lokalite najbližšie) sa táto udalosť spomína na prelome 18. – 19. storočia. V tom období viedla cez Javorový vrch furmanská cesta, ktorá križovala pohorie Tribeč. Práve po nej prechádzala skupina 8 predajcov z dediny, ktorí sa vracali z jarmoku v Topoľčanoch. Domov sa však už nikdy nevrátili. Našli ich mŕtvych na mieste, kde je dnes umiestnený spomínaný Jarmočný kríž. Zarážajúci je fakt, že vraj ich dobité telá mali dolámaný veľký počet kostí a hlboké rezné rany. Špekulácie, že by ich prepadli zlodeji boli popreté, nakoľko obete nešťastia neboli okradnuté. Povrávalo sa, že sa zavraždili navzájom a dobili na smrť ale kde je pravda sa už nikdy nedozvieme. Len tie tajomné Tribečské lesy vedia pravdu…

V súčasnosti sa už roky stará furmanská cesta nevyužíva. Jarmočný kríž sa nachádza na zelenej turistickej značke, ktorá prechádza cez Javorový vrch. Z obce Zlatno sa ku Jarmočnému krížu najľahšie dostanete, keď vyrazíte po žltej značke a na Javorom vrchu odbočíte na sedlo pod Rakytou, zelená turistická značka. Vďaka filmu Trhlina, je Javorový vrch cieľovým bodom viacerých turistov.

Jarmočný kríž na Javorovom vrchu v zime

Zdroj: instagram @peto_nemec (2019)

mapa miesta Jarmočný kríž na Javorovom vrchu

2 - zmiznutie v roku 1929: A. Samšal (47) (Veľké Uherce)

K prvému zaznamenanému zmiznutiu došlo v lokalite Tribeč v októbri roku 1929. Pohrešovanou osobou bol horár A. Samšály (47) z obce Veľké Uherce, ktorý územie Tribečského pohoria  poznal lepšie ako svoju vlastnú dlaň. A aj tak sa napriek pátraniu jeho telo nikdy nenašlo.  Sám autor prvého príspevku o záhadách Tribeča skonštatoval: “Pri čítaní správ o tomto prípade je zrejmé, že prístup žandárov bol dosť laxný a že sa úrad skôr snažil celú vec čo najskôr ukončiť…”.

V januári 1930 vyšla v miestnom nitrianskom periodiku “Zpravodaj” stručná správa, o nezvestnom lesníkovi Samšalym. O mesiac neskôr boli tieto informácie zredukované už len na pár riadkov, viac menej informačného charakteru. Možno ich však pokladať za fakt, že Samšály bol naďalej nezvestný. 

Veľké Uherce – Tribeč

Veľké Uherce - Tribeč
zdroj: instagram @dronton_slovakia, 2019

3 - zmiznutie v roku 1930: Mária Šlajzerová (18) (Mankovce)

Necelých 20 km vzdušnou čiarou od obce Veľké Uherce leží na druhej strane pohoria Tribeč obec Mankovce. V nej bola naposledý videná Mária Šlajzerová, ktorá zmizla počas cesty do obce Zlatno. Svojim starým rodičom mala odniesť balíček s potravinami. K nim však nikdy neprišla. 

Autor prvého príspevku o jej zmiznutí uvádza: “…jej otec sa vybral do Zlatna pre dcéru ešte tej noci. Do obce Zlatno dorazil okolo desiatej večer. Cesta cez les nie je dlhá – dnes obe obce spája cesta, ktorá vedie širokým a prehľadným lesným priesekom. Vtedy obce spájala lesná cesta vyjazdená povozmi, v praxi to bola asi hodina chôdze. V Zlatne ocovi Švajzerovi prekvapene starí rodičia oznámili, že Máriu v ten deň vôbec nevideli. Na druhý deň rodičia Márie zburcovali svojich susedov a tí potom dokonca došli pre žandára (volal sa Arpád Boko) a spoločne počas dňa prečesali celú cestu z Mankoviec do Zlatna…”. Dievča cez všetko úsilie nenašli ani ten deň ani v dňoch nasledujúcich. Nenašla sa v podstate nikdy.

Tlač sa prípadom zmiznutia Marie Švajzerovej zaoberala viac, než v prípade Samšályho – v spomínanom nemeckom “Zpravodaji” z Nitry, ako aj v dvoch denníkoch v Bratislave. Vo všetkých článkoch bol pripomenutý aj podobný prípad nedávno nezvestného A. Samšályho. Nikto si však tieto dva prípady nedával do priamej súvislosti. 

Cesta zo Zlatna a trasa, ktorú mala prejsť Mária Šlajzerová z Mankoviec do Zlatna. 

zdroj: instagram @henusa.hav, 2018
Mária Šlajzerová zmiznutie mapa
zdroj: mapy.cz, 2019

4 - zmiznutie v roku 1934: Andrej Murgaš (43) (Žirany)

Pravdepodobne by predošlé dva prípady zmiznutia osôb zapadli prachom. Ale nestalo sa tak, pretože si Tribeč vyžiadal ďalšiu obeť záhadného zmiznutia. Pracovník kameňolomu pri Nitre (Žirany) sa v decembri v roku 1934 nevrátil domov. 

Stručná novinová správa, ktorá vyšla v denníku Národná Obroda v januári 1934 konštatuje, že sa robotník A. Murgaš od 10. 12. 1934 pohrešuje, pretože sa od vtedy nevrátil z práce v lome domov a nikto ho nevidel. Nitrianska matrika potvrdila fakt, že sa táto nezvestná osoba nikdy nenašla. Niektoré zdroje uvádzajú domnienky, že sa Murgaš prepadol v priepasti na Žibrici. Tieto informácie nie je možné vyvrátiť, ani potvrdiť, nakoľko nebola daná oblasť preskúmaná pátracími jednotkami a jeho telo sa nikdy nenašlo. 

Kameňolom v Žiranoch – tu naposledy videli A. Murgaša v roku 1934

kameňolom v Žiranoch, Andrej Murgaš
zdroj: instagram chovanec_lukas, 2019

5 - zmiznutie v roku 1939: Walter Fischer (46) (Zlatno)

Spoločným znakom doterajších nešťastných zmiznutí  je fakt, že sa odohrali na miestach relatívne blízko vedľa seba a v krátkom časovom rozmedzí. Spája ich aj skutočnosť, že sa nenašli žiadne stopy, oblečenie, osobné predmety alebo súvislosti, prečo tieto osoby zmizli bez stopy. Jednoducho povedané – stratili sa na Tribeči. Prípad Waltera Fischera vás ale donúti zamyslieť sa nad týmto tajomným Tribečom.

V Partizánskom (bývalé Baťovany) pracoval v roku 1939 v Baťových závodoch robotník Walter Fischer. V meste sa zdržiaval len od pondelka do soboty a na nedeľu jazdil k rodine do dediny blízko Nového Mesta nad Váhom. Posledné informácie, ktoré povedal svojim kolegom v práci na konci februára v roku 1939 boli, že sa ide “prejsť do hôr”. Údajne chcel navštíviť zrúcaninu Čierneho hradu v severenej časti pohoria Tribeč,  ktorá leží 3 km od obce Zlatno. 

O tomto tvrdení ale môžeme polemizovať. Cesta z Partizánskeho na Čierny hrad predstavuje asi 23 kilometrov a pretína pohorie Tribeč. Turistika na pešo by teda pre Waltera Fischera znamenala takmer 50 km dlhú trasu. Z toho takmer 30 km lesom cez zasnežený hrebeň Tribeču. Dobové články sa nad tým nijako nepozastavil … Ale pravdepodobne nešlo o nič viac, než že Fischer nemal presnú predstavu o dĺžke cesty, ktorú si naplánoval alebo jednoducho nie je pravda, že smeroval na Čierny hrad. 

V práci nebol jeho absencii pripisovaný veľký dôraz – zamestnanci sa tam striedali často, bez toho aby svoju výpoveď vopred ohlásili. Hľadanie Waltera Fischera začalo vraj až 4 týždňe od jeho poslednej návštevy v práci na podnet jeho manželky. Vzhľadom na uplynutie značnej doby od zmiznutia, neprebiehali záchranné pátracie akcie. Pátranie bolo obmedzené len na informačné letáky o pohrešovanej osobe v okolitých obciach.

Zvrat v tomto prípade nastal po troch a pol mesiacoch 8. mája 1939, keď sa Fischer našiel na poli neďaleko mesta Zlaté Moravce, asi 35 km od Partizánskeho. Živý, ale vo veľmi zlom stave, prakticky v bezvedomí, s ťažkými popáleninami. Na konci mája bol uverejnený obsiahly článok “Nezvestný robotník nájdený”. Bez tohto článku by sme dnes o príbehu Waltera Fischera nevedeli pravdepodobne vôbec nič. Ten sa už nikdy nezorientoval, so svojím okolím prakticky nekomunikoval, na všetky podnety reagoval vydesene. Umiestnili ho do ústavu pre duševne chorých v Žiline. Spolu s dokumentmi tohto ústavu sa na konci vojny stráca aj jeho stopa. Pravdepodobne bol rovnako ako rodina, po roku 1945 prevezený do Nemecka. Zaujímavé je, že nikto si stále nespájal tieto prípady zmiznutia v lokalite Tribeč dokopy.

Trasa, ktorú údajne chcel prejsť Walter Fisher v zime v roku 1939

zdroj: mapy.cz, 2019

Zrúcanina Čierny hrad v pohorí Tribeč v zimnom období

zdroj: instagram @rastindo, 2017

6 - nájdené pozostatky v roku 1954: neznámy muž (Oponice)

Na jar v roku 1954 našli neďaleko obce Oponice telo asi 36 ročného muža v pokročilom štádiu rozkladu. Muž mal na sebe šedé nohavice, tmavomodrú košeľu, šedý vlnený sveter a hnedé poltopánky, všetko tuzemskej výroby. Muž bol asi 174 centimetrov vysoký, pravdepodobne zavalité postavy. S týmto popisom prebiehalo celoštátne pátranie. Príčinu smrti sa nepodarilo určiť. 

Ako uvádza autor v Prípadoch Tribeča: Expozice, úrady usúdili, že mŕtvy muž bol pravdepodobne cudzinec, ktorý sa do Československa dostal ilegálne.Opis prípadu sa preto dostal na stránky tlače ako “Koniec agenta-chodca”. Obdobne sa napísalo aj v denníku “Práca” a znovu bol spomenutý v prílohe denníka “Mladá Fronta” v roku 1967. V tomto poslednom článku sa konštatuje, že totožnosť mŕtveho nebola nikdy, ani po niekoľkých rokoch pátrania zistená.

Tip na výlet v pohorí Tribeč: nenáročná turistika v podobe prechádzky k zrúcanine Oponického hradu. Z dediny sa k nemu dostanete približne za 1 a pol hodiny. 

Oponický hrad v pohorí Tribeč
zdroj: instagram @kisslubos, 2019

7 - zmiznutie v roku 1966: Ján (40) a Alena (37) Belanovičovci (cesta z Jelenca)

Niekoľko rokov sa nič neobvyklé v pohorí Tribeč nestalo. Až opäť v zime začiatkom februára 1966. Hájnik našiel na ceste, ktorá vedie z obce Jelenec do lesa smerom k hrebeňu Tribeč, asi 5 km za obcou, odstavené vozidlo s BA ŠPZ. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, kebyže tam odstavené auto nestálo aj na druhý deň a pritom je tam vjazd motorovým vozidlám (až na výnimky) zakázaný. Uvedomil o tom príslušníkov polície. Tí vzápätí zistili, že vozidlo patrí manželom Belanovičovým z Bratislavy.

Manželia Belanovičovi však v okolí vozidla nájdení neboli. Rovnako sa ani jeden z nich nedostavil na svoje pracovisko – Ján Belanovič pracoval ako úradník na Ministerstve zahraničných vecí, Alena Belanovičová bola zdravotná sestra. Manželia nemali deti. Nikto z ich príbuzných  nemal o osude manželov žiadnu informáciu, ktorá by ich neprítomnosť mohla vysvetľovať.

Prehliadka vozidla tiež nepriniesla nové fakty. Neboli nájdené ani doklady žiadneho z manželov. Prehliadkou ich bratislavského bytu sa tiež nezistilo nič neobvyklé alebo čokoľvek, čo by mohlo túto situáciu objasňovať. Polícia vraj začala manželov opodozrievať z ilegálneho opustenia republiky, kvôli zamestnaniu Jána Belanoviča. Na celom území Československa bolo vyhlásené celonárodné pátranie, do ktorého bola zahrnutá aj široká verejnosť. 

Manželia Belanovičovi so svojim príbuzným už nikdy neohlásili a do dnešného dňa zostáva ich osud neznámy.

Tríbečské lesy za obcou Jelenec, kde pravdepodobne smerovali kroky manželov Belanovičovcov v roku 1966. 

Tríbečské lesy za obcou Jelenec
zdroj: instagram @lg.stud.io, 2019

8 - zmiznutie v roku 1980: Antonín Topil (76) (Skýcov)

Ak ste postrehli, že doterajšie zmiznutia v pohorí Tribeč boli prevažne v jesenno – zimnom období tak máte pravdu. Prelom rokov 1979/1980 tiež prispel do série Tribečských záhad. Na okraji dediny Skýcov býval 76 ročný vdovec Antonín topil. Bol označovaný s za čudáka, extroverta a samotára. Práve vďaka jeho samotárskemu spôsobu života, nevzbudzovala jeho neprítomnosť v dedine medzi občanmi žiadne podozrenie. Prvý, kto vyjadril znepokonie, bola poštárka. Opakovane sa jej nepodarilo zastihnúť Topila doma a preto privolala políciu. Tí kvôli obavám, že sa osamotenému dôchodcovi mohlo niečo stať, vylomili zámok a prehľadali dom. Lenže Topila nenašli. Pravdepodobne sa v dome nenachádzal už niekoľko týždňov.

V okolitých lesoch bolo zorganizované pátranie, ale vďaka snehu a nepriaznivému počasiu sa nepodarilo objaviť žiadne stopy, ani telo samotného Antonína. O niekoľko rokov neskôr bol vyhlásený za mŕtveho a jeho dom bol v roku 1991 zbúraný. 

Lesy za obcou Skýcov, ktoré možno ukrývajú nezvestného Antonína Topila. 

zdroj: instagram @miroslav.ondrejka, 2018

9 - zmiznutie v roku 1995: Ján Šala (26) (Skýcov)

Obec Skýcov a Klátovu Novú Ves spája 14 km dlhá cesta, ktorá pretína pohorie Tribeč v jeho severnej časti. Práve na tejto ceste našli v zime 3. februára v roku 1995 policajti odstavené žlté BMW so ZA ŠPZ. Vozidlo bol odstavené na okraji cesty v blízkosti chatovej osady. Poloha auta vzbudzovala dojem, že šofér nezvládol šmyk na klzkom povrchu vozovky, preto sa hliadka rozhodla vozidlo obhliadnuť. 

Vozidlo bolo nezamknuté, so zapnutým autorádiom a s dokladmi vo vnútri. V náprsnej taške bol občiansky preukaz na meno Ján Šala (26 rokov) a značný obnos peňazí.  V slovenskej mene, v markách ale aj v dolároch bolo v aute údajne takmer milión korún. Pretože sa majiteľa vozidla nepodarilo policajtom v okolí nájsť, nájdené predmety z auta zaistili a vozidlo nechali odtiahnuť. Následne sa snažili zastihnúť majiteľa na trvalej adrese, čo sa im ale nepodarilo. Skontaktovali sa s jeho priateľkou, ktorá priznala, že Ján Šala sa mal v ten deň vrátiť zo služobnej cesty. Ale nevrátil sa. Nikdy…

Polícia po ňom spustila pátranie. Vypočula jeho obchodného partnera vo Veľkom Krtíši, od ktorého sa Ján ako súkromný podnikateľ, v ten deň vracal do Žiliny. Ten im potvrdil, že Šala odchádzal krátko po druhej hodine popoludní a jeho žlté BMW bolo nájdené o dve hodiny neskôr.  

Autor, ktorý sa týmto prípadom zaoberal uviedol, že boli vypočuté všetky osoby, s ktorými sa Ján Šala 3. februára stretol. Všetci popreli, že by na ňom v ten deň spozorovali niečo výnimočné, príznaky nepokoja, depresie alebo strachu. Tak isto jeho obchodné záležitosti neboli nelegálne alebo kriminálne. Nebol nájdený žiadny svedok, ktorý by Jána Šalu alebo jeho nápadné vozidlo na mieste nálezu videl, či už 3. februára alebo kedykoľvek predtým.

Jeho meno sa ocitlo na zozname nezvestných osôb medzinárodnej organizácie Interpol. Do dnešného dňa sa Ján Šala ani jeho pozostatky nenašli. 

Cesta, na ktorej našli BMW Jána Šalu v roku 1995

cesta medzi Skýcovom a Klátovou Novou Vsou
zdroj: mapy.cz, 2019

Zasnežené cesty v okolí obce Skýcov

zdroj: instagram @romky_04, 2019

10 - pokus o samovraždu v roku 2011: Lucia Zaťková (20) (Veľký Tribeč)

S príchodom nového tisícročia, rozvojom a používaním moderných technológií by jeden povedal, že v tejto dobe sa už nedá “stratiť v horách”, tobôž nie na Tribeči. Ale v roku 2011 sa znova rozšírila znepokojivá správa, že sa stratilo v tejto lokalite 20 ročné dievča. V zime. Na Tribeči. Začiatok januára sa tak opäť niesol v pochmúrnej atmosfére a po dievčati pátrali okrem policajtov aj dobrovoľníci a obyvatelia obce z ktorej pochádzala, zo Zlatna. Známi a rodina označovali dievča za nadšenú turistku, ktorá sa veľakrát vybrala na turistiku v pohorí Tribeč sama. Kedže vopred oznámila približný plán svojej plánovanej trasy na Veľký Tribeč a Javorový vrch, pátracia výprava prehľadávala v prvom rade chodníky smerujúce k tejto lokalite. Vo vrcholovej knihe na Veľkom Tribeči skutočne našli večer jej záznam, ktorý zapísala údajne krátko po 15-tej hodine s tým, že už sa teší domov. Na pomoc bol privolaný vrtulník s termovíziou aj stopárske psy, ale dievča sa im v tú noc nepodarilo nájsť. 

Prípad sledovalo aj niekoľko slovenských denníkov, ktoré robili rozhovory s ľudmi, ktorí dievča poznali ale aj s horskými vodcami a znalcami miestnych hôr. Tí označili túto trasu ako “jednu z najkrajších, ale súčasne aj najnáročnejších turistických trás v pohorí Tríbeč. Vedie na najvyšší vrchol pohoria a na najvyššie vrcholy hrebeňa, ktoré presahujú nadmorskú výšku 700 m. Strmé stúpania a klesania sú pre túto trasu charakteristické, preto sa neodporúča výlet na tejto trase v nepriaznivom počasí…”

Na druhý deň pátranie pokračovalo. Skončilo sa až podvečer, keď sa zrazu Lucia Zaťková vrátila domov. Na rukách mala niekoľko rezných rán, preto bola prevezená do nemocnice. Tie vraj vysvetlila tým, že sa kvôli zlej finančnej situácii pokúsila o samovraždu a noc strávila v senníku v horách. 

Na vrchole Veľkého Tribeča, kde zanechala vo vrcholovej knihe svoj zápis aj Lucia Zaťková v deň, keď sa v okolitých horách pokúsila o samovraždu. 

zdroj: instagram @martinturcek, 2019

11 - zmiznutie v roku 2012: Jaroslav Buránsky (59) (Žirany)

Zasnežená krajina, chodníky ukryté pod snehom, zradný terén, psychika človeka…za to všetko a ešte veľa ďalších faktorov by sme mohli označiť predchádzajúce zmiznutia/úmrtia v tomto pohorí. Lenže keď sa v júni v roku 2012 opäť v mediách objavila správa, že sa v horách Tribeča stratil dôchodca, bol faktor snehu a nepriaznivého počasia vylúčený. Dôchodca išiel z obce Žirany na hríby. Domov sa už nevrátil. Nikdy. 

Informačný spravod Nitra dnes 24 vydal v tom čase hlásenie o nezvestnej osobe. “Nezvestný muž odišiel v pondelok 25. júna asi okolo 12.30 hod. z miesta svojho trvalého bydliska. Svojej družke povedal, že ide na hríby a odvtedy sa jej neozval. Jaroslav Buránsky je vysoký asi 170–180cm, štíhlej postavy. Má krátke šedivé vlasy a fúzy. V čase odchodu mal na sebe oblečené teplákové listové maskáče, sivú mikinu s kapucňou, sivú košeľu s krátkym rukávom a obuté mal čierne botasky s bielymi pásmi”. Policajti, psovody, dobrovoľníci prehľadávali lesy niekoľko dní. Bezvýsledne. 

Nezvestný pán Buránsky sa vybral na huby do lesov na Tribeči. Do tejto obce sa už nikdy nevrátil.

lesy nad obcou Žirany
zdroj: instagram @chovanec_lukas, 2018

Zmiznutie J. Buránskeho sa doteraz neobjasnilo. 

nezvestný Jaroslav Buránsky sa stratil na Tribeči
zdroj: nitra.dnes24.sk, 2012

12 - záhadná smrť v roku 2017: Marek Horváth (25) (Skýcov)

V polke augusta sa v sobotu konala v obci Skýcov zábava, na ktorej sa zúčastnil aj Marek Horváth z Topoľčianok. Naposledy ho videli v nedeľu nadránom. Nasledujúcich 30 hodín bol nezvestný. Našiel sa jeho mobilný telefón, ktorý nálezca odovzdal na farskom úrade. Mladík sa ale v širokom okolí nenachádzal. 

Mareka Horvátha našli ležať pri potoku, v ťažko dostupnom teréne približne 700m od miesta konania zábavy. Na tele mal niekoľko zranení a prejavoval známky dezorientácie. Záchranárom na otázku, či je Marek Horváth odpovedal áno, na otázku čo sa mu stalo už nereagoval. Keďže bol dezorientovaný a vo vážnom stave, previezli ho do Nitrianskej nemocnice, kde ho operovali. Hovorkyňa Tatiana Timková o 3 dni po jeho nájdení povedala, že je v stave klinickej smrti. 

Prečo mal M. Horváth smrtelné zranenia a prečo sa nachádzal vyše pol kilometra od miesta zábavy v blízkosti tríbečských lesov nebolo zistené.

Marek Horváth
zdroj: KR PZ, 2017

Žeby lesy na Tribeči ovládali bludičky? Alebo sa len všetkým neobjasneným prípadom nevenovala dostatočná pozornosť?

zima nad Skýcovom
zdroj: instagram luka.sitar, 2016

13 - samovražda v roku 2019: Vladimír Švajlen (20) (Nitrianska Streda)

Poslednú správu, ktorú oznámil rodičom 20 ročný Vladimír Švajlen z Nitrianskej stredy bola, že si ide kúpiť cigarety. Následne odišiel na bicykli koncom augusta 2019 a už sa nikdy nevrátil domov. Pátrali po ňom drony s terpomovíziou, policajti, HAKA aj dobrovoľníci. Obavy rodičov boli na mieste. Jednak podobné správanie u neho nikdy nezažili a taktiež v pochmúrnej nálade odišiel z domu s fľašou alkoholu a s džúsom. Vladimír si krátko poobede vypol telefón, preto ho nemohli policajti zamerať a presná lokalizácia v tríbečských horách nebola známa. Jeho posledným kontaktom bola bývalá spolužiačka, do ktorej bol údajne zamilovaný. „Bol v pohostinstve s kamarátkou Veronikou, tam spolu popíjali. Potom vraj povedal, že on nemá šťastie u žien, že ho žiadna nechce, zobral dámsky bielo-ružový bicykel, fľašu vodky, dve krabice džúsu a reťaz od psa a odišiel,“  to boli posledné informácie, ktoré o svojom synovi mala jeho matka. 

Po týždni bola pátracia akcia ukončená. Údajne si Švajlen sám siahol na život. Jeho telo našli obesené na strome 2,5 km od jeho domova v pohorí Tribeč. 

Pátrací tím, ktorý hľadal nezvestného V. Švajlena v pohorí Tribeč. 

pátrací tím v Nitrianskej Strede
zdroj: instagram @patraci_tim, 2019

Kultúrne ekosystémové služby
v pohorí Tribeč

Toto pohorie navštevuje každoročne niekoľko stoviek turistov. Každý z nich si so sebou odnáša z Tribeča iné zážitky. Aj keď v priebehu uplynulého roka séria neobjasnených zmiznutí vďaka filmu Trhlina opäť ožila, vysvetlenia sme sa stále nedočkali. Preto v nás táto lokalita stále vzbudzuje rešpekt a snahu objasniť záhady tohto pohoria. Medzi hlavné motívy turistov, ktorí tiahnu na Tribeč je momentálne jeho “duchovná hodnota“, mystika a túžba “zažiť Tribeč na vlastnej koži”. Z hľadiska kultúrnych ekosystémových služieb prevažuje táto hodnota nad hociktorou inou, pretože v nás stále drieme otázka “PREČO?”.

Tribeč - možné vysvetlenie

Okrem kremencových skaliek sa v pohorí Tribeč nachádzajú aj neprístupné jaskyne, dutiny, prepadliská, aj dávne šachty, štôlne a bane, kde sa kedysi ťažilo zlato. Je vysoký predpoklad, že práve tie pohltili telá nezvestných osôb. Obzvlášt v zimnom a jesennom období, keď sú tieto lesy prekryté vrstvou opadaného lístia a snehu, môžu byť tieto “otvory v zemi” pascami.

Veľký Lysec - kremencová hôrka
Veľký Lysec - kremencová skalka v pohorí Tribeč, 2019

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *